Prinášame Vám ďalší z príbehov našich klientov. Dnes to bude zaujímavé rozprávanie o vzniku Akadémie pohybu – Tu a Teraz.

Ako táto myšlienka vznikla, čo k tomu viedlo a čo bol hlavný spúšťač. To a oveľa viac nám porozpráva zakladateľ Martin Janiš.

Ako vznikla myšlienka založiť takýto koncept?

Vždy som bol aktívny typ. Veľa som sa venoval športu, spočiatku ako inštruktor lyžovania, neskôr sa k tomu pridávali ďalšie aktivity. Keďže som však pracoval aj v službách, ako steward, oblasť práce s ľuďmi mi bola veľmi blízka. Postupne som sa začal venovať tréningu kamarátov a známych, ktorí ma motivovali a ťahali, aby som sa tomu začal venovať. Sám som cítil, že ma to baví a napĺňa a rovnako tak som cítil, že chcem niečo viac.

Keď som sa v Košiciach zúčastnil rozbiehania jedného projektu Family Gym – tak som si uvedomil, že mám skutočne veľa nápadov a nie som ten typ človeka, ktorý chce byť niekým vedený. Viac som pociťoval chuť šíriť moje nápady – robiť veci podľa seba a nechcel som skĺznuť do komerčnosti. Aj keď vždy to tak trošku k tomu vedie, pretože treba z niečoho žiť, ale musí to byť v rovnováhe.

Keď som sa vrátil zo Švajčiarska, kde som robil inštruktora lyžovania, tak som začal výcvik v letectve. 30. marca som mal podpisovať zmluvu a ja som 29. som šéfovej povedal, že idem začať robiť svoj vlastný biznis. Do tohto ma asi najviac potlačil Lubko Šimko, ktorý ma pushol, že mám do toho ísť naplno.

A tak sme teda začali v malých skupinkách prevažne kamarátov cvičiť na Vodnom diele v Žiline. No ako sa zhoršovalo počasie, s príchodom jesene, som si začal uvedomovať potrebu hľadať priestory. Najskôr sme boli v maličkom priestore, v budove starého Sevaku a tam už vznikla naša hlavná myšlienka.

Chcel som vytvoriť tím ľudí: fyzioterapeutov, trénerov, masérov, nejakých ľudí na výživu a prípadne ešte nejakého lekára, ktorý by našu prácu garantoval. A tak som o týchto plánoch začal hovoriť známym a šíriť túto myšlienku. No reakcie na ňu boli skôr úsmevy a narážky, že to vidím moc jednoducho.

Začal som teda hľadať priestory a keďže jeden môj známy mal na starosti budovu Printia, dostal som sa práve sem. Prvý kontakt s týmto priestorom bol asi taký, že som tu videl len holé miestnosti a betónové stĺpy. Ja som však vedel, že to je ono. Oslovil som môjho otca, ktorému som za to veľmi vďačný, s tým, že by mi pomohol s úverom a teda by mi dal príležitosť vytvoriť niečo veľké. Aj pre rodiča je určite ťažké prijať za reálne predstavy svojho dieťaťa a dať mu plnú dôveru. Ja som mal toto šťastie.

Od tejto doby sú to takmer 3 roky, čo sme v týchto priestoroch. A postupne ich rozvíjame a rovnako s nimi aj našu klientelu.

Kto stál pri zrode a pomáhal tento nápad zrealizovať?

Ako prvé ma napadajú spomienky na to, ako naši terajší klienti pomáhali pri príprave samotného priestoru Akadémie pohybu. Chodili nám pomáhať pri upratovaní a chystaní celého priestoru. Myslím, že aj to je dôsledok toho, prečo je u nás taká priateľská atmosféra.

Pre mňa najdôležitejší je Maťko Jurík. Stretli sme sa v škole v Banskej Bystrici, kde sme jeden druhého síce evidovali, že by sme ale boli kamaráti sa povedať nedalo. No ja som vedel, že je šikovný a ambiciózny. Neskôr keď som externe študoval, tak som stretol Maťa, robil prácu ohľadom nízko sacharidovej diéty, ako riešenie obezity na SVOC. To ma veľmi zaujalo a keď som hľadal ľudí do svojho tímu, oslovil som ho. Ako prvá pracovná aktivita bol tréning s deťmi. Rovnako to bola jeho prvá skúsenosť so Žilinou, takže kopa srandy hneď od začiatku. Po tejto skúške ohňom sme v tom spolu a u nás v akadémií je za ním vidieť kus oddretej práce. Ako sa hovorí, ako jediný až doteraz dokázal „držať hubu a krok“.

Samozrejme nemôžem nespomenúť moju rodinu, ktorá ma skutočne podporila a nie len morálne.

Aké sú Vaše hodnoty, ktorých sa držíte?

Pre nás je veľmi dôležité odlíšiť sa a zabezpečiť, aby to nebolo „len o tom cvičení“. Vytvárame komunitu ľudí, s rovnakými názormi, s ochotou pomáhať si navzájom. Nechceme ľudí k nám lákať, chceme, aby si ľudia cestu k nám nachádzali sami. Pre nás je priorita mať vedomosti v danej oblasti ale na rovnakej úrovni aj služby. Tým, že som si prešiel aj kvalitou služieb, no zároveň trénerstvom a športovaním, uvedomujem si dôležitosť oboch. Kvalita služieb a úroveň vedomostí má rovnakú váhu. Veci u nás musia byť koncepčné. Nebyť len tréner, ale aj kamarát, mentor a líder. Náš prístup je holistický a dôraz kladieme hlavne na kvalitu. Cítiť sa ako doma, no zároveň vedieť, že mi tu ľudia majú čo odovzdať.

Zmenil sa Váš postoj k podnikaniu od jeho začiatku?

 Keď som začínal, tak to bolo asi také typické podnikanie mladého človeka, proste som sa učil na vlastných chybách. A myslím, že toto mi zostalo až doteraz. Zrejme sa rád učím z vlastných chýb. Veď ten kto nechybuje, sa neposúva.

Často chcem byť príliš dobrý, no biznis ma učí, že nemôžem. Tak som sa v tom naučil korčuľovať. Je to náročné, ale dá sa to. Všetci máme v podnikaní rovnaké podmienky. Keď si spomeniem, že sme začínali 3, teraz sme 6. Myslím, že sa nám darí posúvať sa vpred.

Veľa nám však pomáhajú aj naši klienti. Tým, že je u nás vytvorené dobré prostredie  a nemáme problém sa otvorene rozprávať, stáva sa, že nám samotní klienti v podnikaní radia. Ja to vidím tak, že je potrebné byť zodpovedný a zároveň udržiavať to racio, čo sa niekedy trošku vylučuje. Dodržiavať systematickosť a všetko bude fungovať.

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať s PURE JUNK?

Poznal som tvorbu PURE JUNK už dlhšie a veľmi sa mi páčila ich práca a celý koncept recyklácie. Dizajnovo sme náš priestor riešili s Katkou Mačkovou, kde sme sa dostali do minimal a industrial dizajnu. Prepojenie tejto myšlienky s priestorom a produktami od PURE JUNKu mi k sebe perfektne pasovali. Jeden z faktorov, ktoré tiež rozhodli bolo aj to, že som poznal Maju a vedel som, že rozbieha komunitný biznis. Podľa mňa je rozumné podporovať takéto projekty a rovnako tak posúvať financie tak, aby ďalej okolo nás cirkulovali.

Ako z Vášho pohľadu prebiehala táto spolupráca?

Keďže PURE JUNK bol pri našej realizácií v začiatkom, sme pre nich jeden z prvých projektov, bolo tam cítiť ešte nedoťukané systémové veci, ako napr. timing. To však teraz už nie je, keďže spolupracujeme aj naďalej vidíme ich progres. Do firmy sa dostal systém a rovnako tak si našli ich ideálnu formu realizácie. Rovnako tak sa museli poučiť z vlastných chýb a posunúť sa ďalej. Teraz však už vidíme aj silu značky ktorú vytvorili. Kedysi málo kto vedel kto sú a čo robia, teraz sú v povedomí ľudí.

Ako vnímate PURE JUNK ako značku?

Cítim, že okolo PURE JUNKu sa to skomerčnieva. No je to prirodzený proces, kedy firma rastie a s úmyslom vytvoriť si na trhu určité miesto, to ani inak nejde. Firma je teraz veľmi medializovaná a samotná Majka sa skutočne snaží firmu posunúť vpred. Je to viditeľné aj na produktoch, ktoré zo začiatku boli skôr také hand made domáce vecičky, teraz už ide aj o produkty, ktoré sa snažia dostať na širší trh, no chápem to: “Chleba treba.”.

Firma dospieva, rastie a skutočne z nej začína byť cítiť to racio, už to nie je projekt z garáže a rovnako tak ľudia v PURE JUNK nie sú študenti, ale pracujúci ľudia.

Kam ste sa ako firma posunuli od svojho založenia Vy?

U nás je najväčší progres v oblasti ľudí. A to nemyslím len nárastu našich klientov, ale aj interne. A myslím, že práve vďaka tomu môžem povedať, že sa nám podarilo to na čom nám skutočne najviac záleží. Máme dôveru klientov. Dokonca sa o nás už hovorí. Stala sa nám taká situácia, že sme boli v Čechách na kurze a ľudia tam poznali našu prácu. Takéto veci skutočne potešia, bez marketingu a iných propagačných aktivít.

Rovnako tak sa nám podarilo celú firmu stabilizovať. Máme pevný tím ľudí a rovnako tak komunitu klientov. Aj keď je citeľná sezónnosť, no so všetkým sa vieme vysporiadať. Keď sú slabšie obdobia, snažíme sa ich využiť na vzdelávanie a kurzy.

Teraz už sme v štádiu, že nie je naším hlavným cieľom vybudovať priestory a posunúť ich prostredníctvom zabezpečenia. Teraz už cítime pohodu a silnú motiváciu vzdelávať sa.

Aké sú Vaše plány do budúcna?

Samozrejme, že moje osobné ciele sú posunúť sa ako tréner a terapeut, no všetko chce svoj čas a prostriedky. Momentálne mám plán od júna nastúpiť na výcvik Feldenkraisovej metódy a od septembra externe na bakalárske štúdium fyzioterapie. Plus ďalej pokračovať vo výcviku Viscerálnej manipulácie. Chcem ísť viac do detailov, a ešte viac pochopiť, ako funguje celé telo.

Nás dlhodobý cieľ je posunúť náš koncept istým spôsobom až ku klinike. Kde by na jednom mieste boli lekári, tréneri, maséri, terapeuti a iní odborníci. Samozrejme pre tieto ciele sa musíme neustále posúvať, vzdelávať a v prvom rade vylepšovať to, čo sa nám už podarilo vybudovať.

Ďakujeme krásne za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov na ceste za svojimi cieľmi.

Môžete sa samozrejme tešiť na ďalší príbeh nášho klienta, ktorý si pre Vás už pripravujeme.