Mnohí z nás, sa veľa krát zamýšľajú nad tým, čo ich robí skutočne šťastnými. Tento víkend sme sa zúčastnili akcie MAĽUJ #podlaseba a okrem toho, že sme sa perfektne zabavili, sme sa aj inšpirovali. Samozrejme si nič nenecháme pre seba 🙂

MAĽUJ #podlaseba je už tretí ročník súťaže zameranej na umelcov, konkrétne maliarov. Rozhodli sme sa túto zaujímavú akciu podporiť a okrem toho, že sme zabezpečili na akcií paletový nábytok, sme pre ľudí na tomto podujatí pripravili aj malý workshop maľovania.

Konkrétnejšie, vyrobili sme malé dosky zo zbytkov z našej výroby a ponúkli ich návštevníkom, ako podklad na maľovanie. Samozrejme, že sme mysleli na to, že tieto diela by sa mohli pekne vynímali na stenách, takže zo zadnej strany sme pripravili aj háčiky. Takže každý z týchto kúskov si môže potenciálny maliar pomaľovať a zobrať domov.

To, či náš malý nápad padne na úrodnú pôdu nebolo isté, ale verili sme, že na akcií akou je táto kreatívne dušičky neodolajú. A tak to aj bolo, celé otáľanie rozbehla mladá slečna, ktorá sa hneď prišla opýtať, či nemáme niečo na čo by mohla kresliť. Samozrejme dostala doštičku a začala. Hneď po nej prišli aj ďalší “dospeláci”, ktorí rozhodne rovnako tak neodolajú takejto zábave.

Teraz prichádza ten moment z nadpisu 🙂

Dievčatko si po chvíľke kreslenia prišlo vypýtať druhý podklad. Nerozumeli sme, ako to tak rýchlo mohla pomaľovať a tak sme samozrejme zobrali druhú doštičku a išli sme zistiť, čo je vo veci. Sedela zadúmane nad kresbou a riešila, či sa to nedá umyť, alebo nejako vymazať. Opýtali sme sa, kde je problém, keď to vyzerá pekne a je to len čiastočne rozkreslené. Vraj je to strašne tmavé. A hnedé pozadie tomu nepomohlo. “A aké si to chcela mať? Trošku bledšie. Pomohla by tomu biela? Hmmm….to neviem. Chceš to skúsiť? …môžeme. Ale ako? Kam ju mám dať? …Kam len chceš…zaujímavo by mohla vyzerať, ako jemný odlesk na jednotlivých objektoch. No..dobre, idem to skúsiť. “

Nechali sme ju, nech sa hľadá, no po chvíľke sme stále videli, že tam niečo nehrá. Tak sme skúsili ešte raz. Vo veci bolo niečo úplne iné. Malá pocit, že jej obraz má vyzerať ako naozaj, dokonca by mal spĺňať nejaké parametre. V tom sme si ako nie úplne znalí, no rozhodne umeleckí pankáči dovolili povedať jednu vec. “To, čo vytvoríš je Tvoje umelecké dielo, niekto iný na svete ho nenakreslí, lebo je Tvoje a Ty si jeho jediný autor…to, čo kreslíš, nemusí byť realistické, nemusí sa to na nič podobať, je to odraz toho, čo tam chceš mať a jedine To, čo nakreslíš Ty, bude originál.” …poďakovala a jemne sa usmiala. Nečakali sme to, lebo to v tejto dobe deti moc nerobia…no začala kresliť. Po hodine prišla späť za nami, že už dokreslila 🙂 A opýtala sa, či si môže druhú doštičku zobrať domov.

Je úžasné, že deti veria tomu, čo hovoríme my “dospelí”, myslia si, že všetko, čo hovoríme je zákonite pravda a tak dokážu uveriť sami sebe. Mali by sme sa inšpirovať deťmi a byť viac zapálený pre vec, veriť a vytvárať si vlastný kúsok sveta. Tento malý kúsok umenia rozkvitol vďaka pár slovám. A priniesol úsmev na detskej tvári.

Rovnako tak sa usmievali aj ostatní, ktorí nemali zbytočné zábrany a maľovali. Umenie je kvet. Kvet, ktorý kvitne a svojou krásou teší iných, no rovnako tak rozosieva inšpiráciu aj ostatným a jeho rast šíri toto šťastie ďalej.

Je milé byť vlastne v sobotu v práci a tešiť sa z takýchto každodenných maličkostí, ktoré okolo seba máme 🙂